MOJA PRVÁ CARTEROVKA DVOJITÝ KRÍŽ
Toľko som si o ňom čítala. Toľko som nad ním premýšľala. Lebo ako možno viacerí z vás, nemám rada, keď je niečo vychvaľované. Lebo pokiaľ je to prechválené, tak väčšinou bývam sklamaná. Ako naposledy pri knihe Normálni ľudia, ktorá ešte stále aj dnes delí ľudí na dva tábory. Jedni ju milujú, druhí nenávidia.
Zlom v tomto smere však nastal vtedy, keď niekto v čitateľských kluboch knižných facebookových skupín zdieľal krátky úryvok z knihy od Cartera, a ja si hovorím, čo do pekla? Tak to musím mať. Ako to dopadlo, si prečítajte v tejto recenzii.
RECENZIA: Chris Carter – Dvojitý kríž
Čo by to bolo za krimi bez detektíva, pri príbehu ktorého neostane jedno oko suché. Okrajová zmienka o minulosti pobáda premýšľať nad tým, ako sa bude príbeh tohto vyšetrovateľa vyvíjať v nasledujúcich častiach. V podstate ide o „klasický“ detektívny príbeh zdôraznený skvelým pútavým štýlom písania autora.
V príbehu sa stretávame so skutočne brutálnym vrahom. Ten pri svojich detailných a totálne naturalistických vraždách zachádza do tých najkrutejších podrobností, a tie sú v knihe aj do hĺbky opísané. A práve to je prípad pre uznávaného detektíva Roberta Huntera, ktorého dôvtip a psychoanalýzu zločincovho myslenia dokáže oceniť aj samotná FBI.
Dvojitý kríž je jednoznačne jedna z tých kníh, ktorá vás dokáže vtiahnuť do deja hneď po prvých riadkoch. Rýchly rozbeh, to je moje. S detektívom Hunterom som začala sympatizovať hneď. Oplýva všetkými tými charakterovými vlastnosťami, ktoré by mal dobrý a schopný detektív mať. Samozrejme, nechýba ani alkohol, nespavosť či strach zo záväzkov.
Chris Carter: Dvojitý kríž
Okamžite som sa preniesla do jeho roly a v LA pátrala spolu s ním. Pri zmienke o jeho minulosti sa dozvedáme, že bol zázračné dieťa, priveľmi skoro maturoval i promoval. Snáď sa toto v ďalších častiach rozvinie ešte viac.
To, čo podľa mňa prvú časť série o detektívovi Hunterovi ešte viac ozvláštňuje a dodáva mu šmrnc, sú jednoznačne riadky so štipkou irónie a sarkazmu, pri ktorých sa aj pousmejete popod fúz.
Robert toho neskutočne veľa vie. Jeho dizertačná práca dokonca slúži ako akási „didaktická“ pomôcka FBI. Pri rozoberaní mŕtvol na patológii sa sem-tam mihne nejaká tá dokonalá pravda. Keď sa v dialógoch jeho spoluriešitelia spýtajú, odkiaľ to všetko vie, tak im len stroho odpovie: „Len veľa čítam.“
Neviem prečo, ale prišlo mi to celkom vtipné. Pasáže riešiace doťahovanie s jeho novým kolegom Garciom ma tiež neskutočne bavili a vyvolali mi úsmev na tvári.
Samozrejme, nechýbala ani nejaká tá romantika a nadväzovanie vzťahov. Pri pití by si však mal detektív dávať oveľa väčší pozor. V istom takomto opare sa zoznámi s Isabelle, ktorá v príbehu Dvojitého kríža zohrá jednu z kľúčových úloh. Vrah pôjde, samozrejme, aj po nej.
Lebo pri odmotávaní pavučiny navzájom súvisiacich vrážd sa dozvedáme, že hlavným motívom vraha je zabíjať a trýzniť ľudí kvôli láske, a robí to pre rodinu, pretože: „Neexistuje silnejšia láska ako láska medzi členmi rodiny.“
Je však Isabelle vrahovi natoľko blízka alebo ohrozí vrah niekoho iného, ku komu má Robert omnoho bližšie? To už si prečítajte sami.
Zhrnutie
Dvojitý kríž mal podľa mňa všetko, čo má skvelá detektívka mať. Detektíva so špecifickými charakterovými črtami, s minulosťou, o ktorej sa snáď niečo dozvieme v nasledujúcich dieloch, so skvelým parťákom po svojom boku, štipkou romantiky a ako bonus i neočakávané spojenectvá.
V neposlednom rade hlavne totálne psychopatického vraha, ktorý vraždí tak, až vás z toho zamrazí a bude vás to prenasledovať najbližšie dni aj vo vašich snoch.
Knihu hodnotím na 9/10 hviezdičiek. Tú jednu strhávam dolu len preto, že som už v polovici knihy dokázala odhaliť skutočného páchateľa. Kedy ho dokážete odhaliť vy?
Alebo mi dajte vedieť do komentára, ako sa kniha páčila vám, ak ste ju čítali, alebo odporučte niečo podobné. A teda celý ten námet bol pekne nechutný.
Bohužiaľ v tom celom bolo zakomponované aj niečo, čo by ste nečakali a budete si pri tej pasáži hovoriť, sakra, čo má ten Carter za bordel v tej hlave, že mu takéto niečo napadne?
