Keď suspendovanej detektívke nedá prípad spať
Dnes sa s vami podelím o svoje pocity z kriminálneho trileru Miznúce dievčatá od autorky Lisy Regan. Na začiatok trocha pocitov, ktoré sa vo mne počas čítania knihy miešali. Kruté, nechutné, otrasné, neuveriteľné, srdcervúce, naturalistické, smutné, prekvapivé, žalostné. Tých slov by sa našlo určite viac, no podrobnejšiu recenziu si prečítajte nižšie. Anotácia tu.
RECENZIA ČI SUBJEKTÍVNY NÁZOR
RECENZIA: Lisa Regan: Miznúce dievčatá
Tak ako to už pri tomto žánri býva, hneď vás vtiahne do deja. To by malá skvelá kriminálka zvládnuť, nie? Úvod je celkom zaujímavý. Stretávame sa so situáciou, kedy nejaké dievča opisuje „tajomnú postavu“ v lese. Tá spočiatku pôsobí len ako zdanie. Potom sa však dozvedáme, že to je naopak a dievčinu unesie.
Typickým znakom skvelých kriminálnych príbehov je neustále presmerovanie z jednej myšlienky na druhú, kedy rozmýšľate, či vám náhodou tak trochu nešibe a niečo vám neušlo. Alebo sa budete pýtať, či sa „momentálny“ dej odohráva v minulosti alebo súčasnosti. Priznám sa, že som mala problém trochu toto rozoznať, ale keď sa do deja trošku viac ponoríte, bude to jednoduchšie.
Čo sa týka postáv, tie ma neskutočne s…., no hnevali. Jediná, ktorú som bola ochotná zniesť, bola Josie. Tú som si v polke knihy obľúbila. Je totálne posadnutá svojou prácou (aj keď to má zakázané). Kto by však nechcel odhaliť, čo sa v mestečku Denton naozaj deje, keď jediný, kto detektívke na nútenej dovolenke verí, je ona sama. Na tom asi niečo bude. Alebo?
Riešia sa tu aj vzťahy. Josie má partnera Luka a skoro bývalého manžela Raya. Dá sa povedať, že ku každému z nich má celkom špecifický vzťah. S Rayom sa pozná odmalička. Počas vzájomného dospievania ju zachránil v mnohých situáciách.
Svojho hrdinu si nakoniec Josie aj vzala za muža. No škoda, že to nevyšlo. Luke je sympatický muž (o ňom sa tiež dozviete časom zaujímavé veci), ktorý jej tiež najskôr odmieta veriť a od prípadu ju odhovára. Postupne zmení názor a začne jej pri zbieraní dôkazov pomáhať.
CHARAKTERY
Postavy, vyslovene pijúce krv, boli novinárka Trinity a veliteľ, ktorý rovnako nechcel počuť nič o tom, čo Josie odhalila. Každý ju od toho prípadu odhovára. Ďalej sa stretávame s jej starou mamou Lissette. Tá ju vychovala. Lissette do kompletného príbehu zdanlivo nezapadá, no nakoniec budete neskutočne prekvapení. Za to vám ručím.
Josie si postupne dokázala získať moje sympatie (ale veď ktorý knižný detektív si ich časom nezíska), keďže v pravej detektívke sa v závere dočkáme prekvapivého a možno nikým nečakaného rozuzlenia. Ja osobne som taký koniec vôbec nečakala. Prekvapil ma, aj keď som možno mala nejaké to tušenie. Tu už to radšej ukončím, aby som vám nepokazila zážitok. Ach, Ramona! Veď uvidíte.
ZHRNUTIE
Miznúce dievčatá mali všetko, čo skvelá kriminálka má mať. Detektív s nie príliš prívetivou minulosťou, o ktorej sa postupne dozvedáme. Prepletanie krátkych dejových línii a odkláňanie od veľkého rozuzlenia prípadu. Mŕtvolka sem – mŕtvolka tam, krvička sem – krvička tam, nechutní psychopati, prešpekulované obete, ktoré budú mať chvíľočku zadosťučinenia, ľudí, ktorí klamú, až sa im z uší parí a záverečný cliffhanger.
Mne sa Miznúce dievčatá páčili. Teda, aby som to upresnila, páčil sa mi príbeh, písanie autorky, prepájanie dejových liniek minulosti a súčasnosti, zadosťučinenie a najmenej očakávaní spojenci.
Čítali ste už túto knihu? Ako sa vám páčila? Dajte mi vedieť do komentára.
